Autobiograficky ladený román brilantného fabulátora ponára čitateľa do mladomanželského sveta, do ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy. Hlavný protagonista Daniel sa pokúša preniknúť k snom a túžbam svojej manželky, no namiesto toho sa od nej čoraz viac a viac vzďaľuje, až sa začne topiť v bezvýznamnej žiarlivosti.

Po autorovom úspešnom knižnom debute Dídžej prichádza voľné pokračovanie príbehov z barov a klubov, pozorovaných spoza mixážneho pultu. Autor opäť spomína na mafiánske historky z bratislavských podnikov a delí sa aj o vtipné, niekedy až bizarné zážitky z osemdesiatych rokov.

Pohyb v mŕtvom uhle je životný štýl, pri ktorom rozprávač cudzopasí ako súčasť iných ľudských existencií bez toho, aby si to uvedomovali. Vytváraním jedinečných záznamov a spájaním netušených súvislostí podáva z tejto pozície unikátne svedectvo o tom, že naše predstavy o životoch ľudí okolo nás a skutočné životy, ktoré títo ľudia žijú, sú často dva rôzne vesmíry z celkom iných galaxií.

Ďalšia kniha už etablovanej spisovateľky a viacnásobnej finalistky súťaže Anasoft litera Zuzany Cigánovej poukazuje na pálčivú tému staroby a úsilia seniorov udržať si spoločenský status. Dve panie, ktoré sa náhodne stretnú, odkrývajú v následných rozhovoroch i príhodách traumy z minulosti i zo súčasnosti.

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov.

Román Ladislav spája prvky sentimentálnej novely, cestopisnej prózy, listov a poézie s úvahami o umeleckých, filozofických a spoločenských otázkach. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Autor známy najmä ako rozhlasový dramatik prináša po úspešnom knižnom debute Poviedky neskorého leta ďalší knižný projekt, zbierku noviel a iných krátkych próz, v ktorých zaujímavo spája tradičné hodnoty slovenského rozprávačstva s postupmi modernej prózy. Podmanivo opisuje ľudské príbehy v kulisách malebnej krajiny, jeho príbehy sú bohaté na dramatické zvraty a ostré spoločenské konflikty.

Čo do obsahu ide o ojedinelú publikáciu určenú nielen pre zberateľov umenia, ale všetkých, ktorí majú radi výtvarné umenie. Je voľným pokračovaním úspešného titulu Zberateľ alebo Zmluvy s diablom (Artforum, 2012). Autor v nej píše o všetkom, čomu sa zberateľ umenia nemôže vyhnúť.

Útla kniha je Fedorovou poslednou. Ako píše v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu.

Prostredie divadla ponúkne talentovanej Valentíne všetko, o čom od detstva snívala. Osudy troch výnimočných žien ju však zasiahnu natoľko, že sa v jednej chvíli rozhodne radikálne zmeniť svoj pokojný život a vymení ho za neznáme prostredie, kde spozná predovšetkým samu seba.

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek.

Viera Švenková, prozaička, prekladateľka, publicistka, autorka dvadsiatky kníh, sa v poviedkach (bibliografia zaznamenáva preklady do jedenástich jazykov), ale aj v dlhších prózach zameriava na medziľudské vzťahy a osudy súčasných žien. V novele Deň je krátky sa vracia do svojho rodného podtatranského kraja vystaveného búrkam moderných čias, ktoré menia nielen vzhľad krajiny, ale aj ľudskú dušu.

Kniha o láske, strate, východiskách a odvahe veriť. Dag preberie zodpovednosť za otca a netuší, že práve týmto krokom sa spustí jeho najkrajšia životná etapa.

Satiricko-humoristické krátke prózy spisovateľa a publicistu Václava Chlumeckého prvýkrát uzreli svetlo sveta v novinách pred sto rokmi. Autor je považovaný za jedného z prvých tvorcov sci-fi v slovenskej literatúre.

Ivan Čičmanec (1942) patrí vďaka štyrom knihám, ktoré v poslednom desaťročí vydal vo vydavateľstvách Milanium a Kalligram, k popredným slovenským prozaikom a básnikom, hoci žije už takmer polstoročie v nórskom Osle. V novele Bratislavský satyr podáva ironický pohľad na súčasné Slovensko, kde prebieha súboj medzi tradičnými patriarchálnymi stereotypmi a čoraz naliehavejšie prenikajúcimi modernými civilizačnými

Klimtův polibek je román o velké lásce, krutě poznamenané dobou, v níž se odehrává. Je to velký, krásně bolavý příběh o těch, kdo nedokážou odejít a nesmí zůstat.

Nenechajte si ujsť najnovší román tajomného Maxima E. Matkina! Existujú ponaučenia, ktoré sú absolútne pravdivé a predsa sa nimi nikto neriadi.

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája spoločné prostredie a protagonista, ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom boli autorove zážitky v tomto povolaní.

V románe Spomeň si na cára sledujeme rušné osudy protikladnej dvojice bulharského cára, potomka Coburgovcov, ktorý patril medzi najkurióznejšie postavy európskych panovníckych rodov, bol uznávaným prírodovedcom i zberateľom a na Slovensku vlastnil rozsiahle majetky i lesné revíry, a jeho horehronského pobočníka. Prežívame s nimi chvíle úspechov i osobných tragédií, prenikáme do hriešnych zákutí panovníckeho

Svet sa zmenšuje, čas plynie rýchlejšie. Ani na ospalom vidieku neuniknete chápadlám globalizácie a genius loci mizne v nenávratne.