Kniha krátkych duchaplných fejtónov vznikla na popud a v spolupráci s Máriusom Kopcsayom. Autorka sa v nich vtipne a múdro vysporiadava nielen s vlastným handicapom, ale i tým, čím sme nútení a čím žijeme na Slovensku teraz.

Táto kniha nie je len pozoruhodnou kronikou prvých desaťročí 21. storočia, je to možno aj návod na čítanie budúcnosti. Eugen Gindl totiž nepísal o svete, ktorý je dôverne známy a ohmataný, ale o svete, ktorý treba neustále objavovať a učiť sa v ňom žiť.

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou.

Lekár, vdovec na dôchodku, sa dostane na prechodný čas do luxusného domu seniorov. Cez prizmu minulosti skúma a spoznáva prítomnosť, no zároveň rieši svoj životný problém po náhodnom stretnutí so starým priateľom.

Do Sto Slov vzniklo ako nápad zachytávať pominuteľné myšlienky formou akýchsi slovných obrazov. Sú to fotografie momentov, nevypovedané vyznania, ťaživé pocity či výsledky pozorovania.

Vladove poviedky o nevratných deformáciách situované do mestského prostredia neskúmajú neživý technický materiál, ale v hľadáčiku majú ľudskú bytosť, jej reakcie a vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k zlomu, rozpadu, deštrukcii. Krátke prózy však nenesú v sebe stopy ťažkej tragiky, skôr nenásilným humorom a iróniou vyvolávajú úsmev.

Román Podzim (Jeseň) je volným pokračováním nejúspěšnějšího Slobodova díla – románu Krev – a zároveň poslední knihou, která vyšla za autorova života. Na jejích stránkách se spisovatel opět stává hlavní postavou svého textu, jen místo Hospodáře přichází Děda, muž ani ne tak starý, jako spíš unavený konáním každodenní lopoty – řemesla žít.

Všetky poviedky, ktoré zvíťazili v literárnej súťaži Poviedka počas 20 rokov existencie. Doteraz bolo do súťaže zaslaných vyše 10.000 súťažných prác, všetky hodnotila porota literárnych vedcov a spisovateľov.

Zbierka krátkych príbehov zo života. Autor sa inšpiroval predovšetkým rodnou Oravou, ale aj dobrodružnými zážitkami a postrehmi z ciest po Slovensku i cudzine.

Príbehy nepíšu len spisovatelia, ale predovšetkým sám život. Smutné, príjemné, dych vyrážajúce, podnetné, humorné, také, ktoré čitateľa niekedy donútia k slzám.

Nikto dlho netuší pravý dôvod jeho príchodu. Nájde sympatický Američan v stredných rokoch svojestratené šťastie na Slovensku?

Ladislav Tavali sa môže zaradiť medzi plodných spisovateľov. Predstavuje sa čitateľom už svojou štvrtou knihou.

Písalo sa devätnáste storočie. Mladučká Mariška odišla z malého mesta na Považí do cudzieho sveta, aby sa z nej stala dospelá mladá dáma, ktorá sa vie o seba postarať.

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy, anekdoty a príbehy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani

Petrichor je vôňa po daždi aj nová zbierka poviedok Veroniky Šikulovej. Ľudia žijú, rozprávajú sa, zavše prejdú z jednej poviedky do druhej a rozprávajú sa znovu, trebárs o niečom inom.

Zbierka poviedok, za ktorú Pavol Rankov (1964) v roku 1995 získal Cenu Ivana Kraska 1995 za najlepší debut roka. \"S touto knihou krátkych próz sa dostalo na trh dielo, ktoré je trhákom v tom najlepšom zmysle slova.

Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici.

Originálne postrehy, nečakané zápletky, jasný postoj k životu, k ženám a ich osudom, irónia, hravosť a neľútostný pohľad - a šou ide ďalej.

\'Nie, pustite ma, pustite ma!\' Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. \'Pomoc, pomoc!\' kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.\'

Štefan Žáry je známy najmä ako nadrealistický básnik. Okrem toho je autorom desiatok kníh najrozličnejšieho charakteru: poézie, poviedok, románov, prekladov.